Česká a slovenská železniční doprava: porovnání a příležitosti z pohledu CI

Česká a slovenská železničná doprava majú mnohé spoločné výzvy, ale aj špecifické príležitosti. Rozdelenie federácie a následné rozčlenenie dopravných sietí do dvoch nezávislých štátov prinieslo odlišný vývoj v oblasti financovania, modernizácie infraštruktúry a dopravnej politiky. Česká republika vyniká rozsiahlymi investíciami do modernizácie tratí a digitalizácie, zatiaľ čo Slovensko sa zameriava na zlepšenie dostupnosti vlakovej dopravy pre obyvateľov menších miest a vidieckych oblastí. Tieto rozdiely majú priamy vplyv na kvalitu poskytovaných služieb, spoľahlivosť dopravy a spokojnosť cestujúcich.

Článok sa zameriava na komparatívnu analýzu železničnej dopravy v Českej a Slovenskej republike. Výber tejto témy je motivovaný dôležitosťou železničnej dopravy ako kľúčového dopravného segmentu, ktorý má nezanedbateľný vplyv na ekonomický rozvoj, životné prostredie a mobilitu obyvateľov. Železničná doprava je v oboch krajinách historicky pevne zakorenená, keďže obe republiky zdedili rozsiahlu železničnú infraštruktúru po Československom štáte. Tento spoločný železničný základ je ideálnou platformou na porovnanie súčasného stavu a rozvoja železničnej dopravy v oboch krajinách po rozdelení federácie v roku 1993.

Cieľom tohto článku je zhodnotiť súčasný stav železničnej dopravy v Českej a Slovenskej republike, identifikovať rozdiely, silné a slabé stránky oboch systémov a navrhnúť možnosti na zlepšenie. Komparatívna analýza poskytne komplexný pohľad na to, čo robí Česká a slovenská železničná doprava inak, ale aj v ktorých oblastiach sú potrebné zmeny. Cieľom je nielen lepšie pochopiť dopravný kontext oboch krajín, ale tiež formulovať odporúčania pre ich budúcnosť.

Historický kontext vlakovej dopravy v oboch krajinách

Historický kontext vlakovej dopravy v Česku a na Slovensku siaha až do obdobia Rakúsko-Uhorska, keď boli prvé železničné trate vybudované ako súčasť priemyselného rozmachu strednej Európy. Rozsiahla železničná sieť, ktorá vznikla počas 19. a začiatkom 20. storočia, hrala kľúčovú úlohu pri rozvoji priemyslu, urbanizácie a obchodu v regióne. Železnice slúžili ako základný prostriedok prepravovania surovín, priemyselných výrobkov, ale aj cestujúcich, čo prispelo k hospodárskemu rastu a prepojeniu rôznych oblastí Rakúsko-Uhorska.

Po vzniku Československa v roku 1918 sa železničná infraštruktúra stala dôležitou súčasťou novovzniknutého štátu, a to nielen z hľadiska dopravy, ale aj ako symbol jednoty a rozvoja. Československo zdedilo rozsiahlu železničnú sieť, ktorá bola postupne modernizovaná a rozširovaná, čo viedlo k zlepšeniu dostupnosti a konektivity jednotlivých regiónov. Bolo to obdobie, keď železničná doprava zažila najväčší rozmach, a Československo sa stalo jednou z krajín s najrozvinutejšou železničnou infraštruktúrou v Európe.

Začiatky železnice

Prvá konská železnica na území dnešnej Českej republiky, známa ako „Koněspřežná dráha“, bola uvedená do prevádzky v roku 1828 a spájala České Budějovice s rakúskym Linzom. Táto trať slúžila predovšetkým na prepravu tovaru medzi Dunajom a Vltavou. Následne, v roku 1839, bola otvorená prvá parostrojná železnica medzi Viedňou a Břeclavou, ktorá neskôr pokračovala do Brna. Prvá konská železnica na území dnešného Česka, známa ako „Koněspřežná dráha“, bola uvedená do prevádzky v roku 1827 a spájala České Budějovice s rakúskym Linzom. Táto trať slúžila predovšetkým na prepravu tovaru medzi Dunajom a Vltavou. V roku 1839 bola otvorená prvá parostrojná železnica medzi Viedňou a Břeclavou, ktorá neskôr pokračovala do Brna. Tento úsek bol súčasťou Severnej dráhy cisára Ferdinanda, ktorá významne prispela k rozvoju priemyslu a obchodu v regióne.

Na Slovensku bola prvou železničnou traťou konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom, otvorená 27. septembra 1840. Táto trať mala dĺžku 15,5 km a bola prvou svojho druhu v Uhorsku. Prvá parostrojná železnica na Slovensku, trať medzi Bratislavou a Viedňou, bola uvedená do prevádzky v roku 1848. Na Slovensku sa história železníc začala písať v novembri 1836, keď bola založená účastinárska spoločnosť pre výstavbu konskej železnice medzi Bratislavou a Trnavou, s neskorším predĺžením do Serede. Prvý úsek tejto trate bol uvedený do prevádzky 27. septembra 1840. Prvou železničnou traťou so strojovým pohonom na Slovensku bola trať z Bratislavy do Viedne, otvorená 20. augusta 1848.

Rozdelenie Československa a jeho dopad na železničnú infraštruktúru

Rozdelenie Československa v roku 1993 malo zásadný vplyv na železničnú infraštruktúru oboch novovzniknutých štátov – Českej a Slovenskej republiky. Zatiaľ čo Česká republika zdedila väčšinu hlavných tratí, ako aj lepšie technické a logistické zázemie, Slovensko čelilo výzvam spojeným s modernizáciou a financovaním železničnej siete, ktorá bola menej rozvinutá. Rozdelenie federácie znamenalo aj potrebu rozdeliť železničné spoločnosti, infraštruktúru a materiálno-technické zázemie, čo vyžadovalo reorganizáciu a nové prístupy v oblasti riadenia dopravy.

V Českej republike sa po rozdelení kládol dôraz na modernizáciu hlavných tratí, elektrifikáciu a zlepšenie kvality poskytovaných služieb. Česká republika začala rozsiahle investovať do digitalizácie, zlepšovania infraštruktúry a rozvoja vysokorýchlostných tratí, čo jej umožnilo stať sa lídrom v oblasti železničnej dopravy v strednej Európe. Na druhej strane Slovensko sa zameralo na dostupnosť železničnej dopravy v menších mestách a vidieckych oblastiach, čím sa snažilo zabezpečiť lepšie prepojenie aj pre menej rozvinuté regióny. Avšak obmedzené financie a technické zázemie často brzdili rýchlejšiu modernizáciu.

Tieto rozdiely v prístupe k rozvoju železničnej infraštruktúry viedli k odlišným výsledkom v kvalite a efektivite vlakovej dopravy v oboch krajinách. Česká republika sa môže pochváliť lepšou kvalitou tratí, vyšším stupňom elektrifikácie a zavedením moderných technológií, zatiaľ čo Slovensko kladie väčší dôraz na sociálny aspekt dopravy, snažiac sa poskytovať cenovo dostupné a dostupné služby pre čo najširšie spektrum obyvateľstva.

Súčasná situácia v železničnej doprave v Česku a na Slovensku

Železničná infraštruktúra

Železničná infraštruktúra v Česku a na Slovensku sa vyvíjala odlišne, čo je výsledkom rozdielnych investícií, prioritizácie a technického zázemia. Česká republika má v súčasnosti rozsiahlu a modernizovanú sieť železničných tratí, pričom dôraz sa kladie na elektrifikáciu a rozvoj vysokorýchlostných tratí. Elektrifikácia dosahuje približne 60 % z celkovej dĺžky tratí, čo výrazne prispieva k efektívnosti a udržateľnosti dopravy. Česká republika sa tiež venuje modernizácii hlavných koridorov, čo umožňuje zvyšovanie rýchlosti a spoľahlivosti vlakovej dopravy (Garbarova & Strezova, 2015).

Na Slovensku je železničná infraštruktúra rozmanitejšia, pričom významná časť tratí slúži na regionálnu dopravu a prepojenie menších miest a obcí. Elektrifikácia dosahuje približne 44 % tratí, čo je nižšie ako v Česku, avšak Slovensko sa snaží dobehnúť tento deficit postupnou modernizáciou. V posledných rokoch sa tiež investovalo do zlepšenia bezpečnosti a technického stavu železničných uzlov, najmä v mestských oblastiach. Hoci infraštruktúra na Slovensku nie je taká rozvinutá ako v Česku, stále zohráva dôležitú úlohu v rámci národnej dopravy a mobility.

Dopravné spoločnosti a služby

V Česku sú hlavnými poskytovateľmi železničnej dopravy České dráhy (ČD), spolu so súkromnými spoločnosťami ako RegioJet a Leo Express, ktoré poskytujú konkurenčné služby na hlavných tratiach. České dráhy ponúkajú širokú škálu služieb, od regionálnych vlakov až po diaľkové expresy, pričom kvalita a komfort cestovania sa neustále zvyšuje. Súkromní dopravcovia priniesli inováciu a konkurenciu, čo viedlo k zlepšeniu kvality služieb a zníženiu cien pre cestujúcich.

Na Slovensku je hlavným poskytovateľom osobnej železničnej dopravy Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK). Spoločnosť sa zameriava na zabezpečenie dostupnosti dopravy pre široké spektrum obyvateľov, pričom poskytuje služby od regionálnych spojov až po medzinárodné rýchliky. Okrem ZSSK pôsobia na Slovensku aj súkromní dopravcovia, ako RegioJet a Leo Express, ktorí prevádzkujú niektoré medzinárodné a domáce linky. Slovenská vláda sa snaží podporovať konkurenciu na železničnom trhu s cieľom zlepšiť kvalitu služieb a zvýšiť efektivitu dopravy.

Porovnanie kvality, cien a dostupnosti služieb

Česká republika a Slovensko majú rozdielny prístup k poskytovaniu železničných služieb, čo sa prejavuje v kvalite, cenách a dostupnosti dopravy. V Česku je kvalita vlakov vo všeobecnosti vyššia, čo je výsledkom rozsiahlych investícií do modernizácie vozového parku a infraštruktúry. Konkurencia medzi súkromnými a verejnými dopravcami prispela k zlepšeniu služieb a rozmanitejšej ponuke pre cestujúcich. Ceny lístkov sú síce o niečo vyššie, avšak zľavy pre študentov, seniorov a ďalšie kategórie sú štandardné, čo robí železničnú dopravu dostupnou pre široké spektrum obyvateľov.

Na Slovensku je dôraz kladený na cenovú dostupnosť železničnej dopravy, čo sa prejavuje v nižších cenách lístkov v porovnaní s Českou republikou. ZSSK ponúka množstvo zliav a výhod, čo umožňuje aj sociálne slabším skupinám využívať vlakovú dopravu. Najväčším sociálnym opatrením na Slovensku je bezplatná doprava pre všetkých študentov a dôchodcov. Na druhej strane, kvalita vozňov a spoľahlivosť spojov sú v niektorých prípadoch nižšie, čo súvisí s obmedzenými finančnými možnosťami pre modernizáciu a údržbu. Slovenské železnice však kladú dôraz na regionálnu dostupnosť, čím sa snažia zabezpečiť prepojenie aj v menej rozvinutých oblastiach, kde je cestná doprava menej efektívna.(Sitányiová et al., 2018)

Analýza technologických inovácií a digitalizácie

Elektrifikácia a modernizácia tratí

Elektrifikácia a modernizácia železničných tratí sú jednými z kľúčových oblastí rozvoja železničnej dopravy v Česku a na Slovensku. Česká republika sa intenzívne zameriava na elektrifikáciu hlavných koridorov a modernizáciu existujúcich tratí, aby umožnila zvyšovanie rýchlosti a efektívnosti dopravy. Elektrifikácia predstavuje približne 60 % železničných tratí, čo umožňuje efektívnejšiu a ekologickejšiu prevádzku vlakov. Modernizácia zahŕňa aj zlepšovanie technického stavu infraštruktúry, zavádzanie automatizovaných signalizačných systémov a bezpečnostných opatrení, čo prispieva k vyššej spoľahlivosti a bezpečnosti dopravy.(Funk & Hromádka, 2020)

Na Slovensku je elektrifikácia tratí menej rozvinutá, s približne 44 % elektrifikovaných tratí. Slovensko však v posledných rokoch investovalo do modernizácie kľúčových úsekov, aby zvýšilo efektivitu a spoľahlivosť železničnej dopravy. Modernizácia tratí zahŕňa aj rekonštrukcie železničných staníc, zlepšenie kvality infraštruktúry a zavádzanie bezpečnostných technológií, ktoré umožňujú efektívnejšiu prevádzku vlakov a lepší komfort pre cestujúcich.

Digitálne riešenia

Digitálne riešenia hrajú čoraz väčšiu úlohu v zlepšovaní kvality železničnej dopravy v oboch krajinách. Česká republika vyniká využívaním moderných technológií, ako sú elektronické lístky, mobilné aplikácie na rezervácie a sledovanie spojov, a digitálne informačné systémy na železničných staniciach. Mobilné aplikácie ako Můj Vlak umožňujú cestujúcim jednoducho plánovať svoje cesty, kupovať lístky a získavať aktuálne informácie o meškaniach a zmenách spojov. Tieto technologické inovácie prispievajú k zvýšeniu komfortu cestujúcich a efektívnosti služieb.

Na Slovensku sa digitálne riešenia rozvíjajú postupne, pričom Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) zaviedla elektronické lístky a mobilné aplikácie pre nákup lístkov a získavanie informácií o spojeniach. Tieto aplikácie uľahčujú cestujúcim plánovanie ich ciest a poskytujú aktuálne informácie o odchodoch a príchodoch vlakov. Slovenské železnice tiež investujú do digitalizácie infraštruktúry, vrátane automatizovaných systémov signalizácie a zabezpečenia, ktoré zvyšujú spoľahlivosť a bezpečnosť dopravy.

Celkovo môžeme konštatovať, že digitalizácia a technologické inovácie výrazne prispievajú k modernizácii železničnej dopravy v oboch krajinách. Česká republika je v tejto oblasti o krok vpred, vďaka rozsiahlym investíciám do moderných technológií, avšak aj Slovensko napreduje a snaží sa dobiehať modernizačné trendy s cieľom zlepšiť komfort a spoľahlivosť svojich služieb.(Bubelíny et al., 2021)

Bezpečnostné opatrenia na železniciach

Bezpečnosť železničnej dopravy patrí medzi hlavné priority rozvoja infraštruktúry v oboch krajinách. Česká republika investuje do modernizácie signalizačných a zabezpečovacích systémov, čo zahŕňa zavádzanie technológií ako ETCS (European Train Control System) na hlavných koridoroch. Tieto systémy umožňujú zvýšenie bezpečnosti dopravy vďaka automatizácii kontroly rýchlosti a signalizácie. Okrem toho prebiehajú rekonštrukcie železničných priecestí, kde sa inštalujú závory, výstražné svetlá a iné technológie znižujúce riziko nehôd.

Na Slovensku sa bezpečnostné opatrenia realizujú najmä na kľúčových úsekoch a priecestiach s vyššou frekvenciou dopravy. Modernizácia zahŕňa implementáciu pokročilých signalizačných systémov a rekonštrukciu zastaraných zariadení. Slovensko zároveň investuje do projektov na zvýšenie bezpečnosti v železničných uzloch a staniciach, kde sa inštalujú kamery a automatizované systémy na sledovanie dopravy. Tieto opatrenia prispievajú k znižovaniu počtu nehodových situácií a zvyšovaniu spoľahlivosti vlakovej dopravy. (Ministerstvo dopravy SR, 2021)

Udržateľnosť a environmentálne aspekty železničnej dopravy

Železničná doprava je považovaná za ekologicky najudržateľnejší spôsob hromadnej dopravy, a preto zohráva kľúčovú úlohu pri plnení environmentálnych cieľov oboch krajín. Česká republika sa snaží znížiť uhlíkovú stopu svojej železničnej siete prostredníctvom rozširovania elektrifikácie, čím sa eliminuje potreba dieselových lokomotív na hlavných trasách. Rovnako sa implementujú energeticky efektívne technológie, ako sú rekuperačné brzdové systémy, ktoré vracajú energiu späť do siete.

Slovensko sa zameriava na zvýšenie podielu elektrifikovaných tratí a podporu projektov spolufinancovaných z európskych fondov, ktoré majú prispieť k modernizácii ekologickej infraštruktúry. Ďalším krokom je integrácia vodíkových technológií pre trate, kde nie je elektrifikácia ekonomicky výhodná. Oba systémy sa snažia podporovať multimodálnu dopravu, ktorá kombinuje vlakovú a cyklodopravu, čo má pozitívny vplyv na kvalitu ovzdušia a znižovanie dopravnej záťaže na cestách.

Tieto iniciatívy ukazujú, že udržateľnosť a ochrana životného prostredia sú integrálnou súčasťou modernizácie železničných systémov v oboch krajinách. Environmentálne prístupy zároveň zvyšujú atraktivitu vlakovej dopravy ako alternatívy voči menej ekologickým druhom prepravy, ako je cestná doprava (Funk & Hromádka, 2020; Ministerstvo dopravy SR, 2021).

Komparatívna analýza

Porovnanie efektívnosti a dostupnosti služieb

Efektívnosť a dostupnosť služieb železničnej dopravy v Českej a Slovenskej republike sa líši v závislosti od investícií, technologických inovácií a prístupov k dopravnej politike. V Česku je železničná doprava považovaná za efektívnejšiu, čo je výsledkom rozsiahlej modernizácie a digitalizácie infraštruktúry. Elektrifikácia tratí, vysokorýchlostné spoje a konkurenčné prostredie medzi dopravcami prispievajú k vyššej kvalite a spoľahlivosti dopravy. České dráhy (ČD) a súkromní dopravcovia, ako RegioJet a Leo Express, ponúkajú široké spektrum služieb, od regionálnych spojov po diaľkové expresy, čo zvyšuje dostupnosť dopravy v rámci krajiny.

Na Slovensku je železničná doprava dostupná aj v menších mestách a vidieckych oblastiach, čo zvyšuje jej sociálnu hodnotu. Slovenská Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) sa zameriava na zabezpečenie cenovo dostupnej dopravy pre široké spektrum cestujúcich, avšak nižšia úroveň elektrifikácie a obmedzené financovanie modernizácie tratí ovplyvňujú efektívnosť a kvalitu služieb. Cestovné lístky na Slovensku sú lacnejšie v porovnaní s Českou republikou, čo umožňuje širší prístup k železničnej doprave, no súčasne môže mať za následok nižšiu kvalitu a spoľahlivosť spojov.(Dolinayová & Černá, 2019)

Analýza konektivity

Spokojnosť zákazníkov so železničnou dopravou v Česku a na Slovensku závisí od viacerých faktorov, vrátane kvality vlakov, spoľahlivosti spojov, ceny lístkov a dostupnosti služieb. V Česku prítomnosť súkromných dopravcov vytvára konkurenčné prostredie, ktoré prispieva k zvyšovaniu kvality služieb. Modernizované vlaky, komfortné interiéry a doplnkové služby, ako sú wi-fi pripojenie a možnosť rezervácie lístkov cez mobilné aplikácie, vedú k vyššej spokojnosti cestujúcich.

Na Slovensku sú zákazníci spokojní najmä s cenovou dostupnosťou železničnej dopravy, čo je veľkou výhodou najmä pre sociálne slabšie skupiny. Kvalita vozňov a spoľahlivosť spojov sú však často kritizované, najmä kvôli obmedzenému financovaniu a pomalšiemu tempu modernizácie. ZSSK pracuje na zlepšení komfortu cestovania, avšak celkové hodnotenie kvality je nižšie v porovnaní s Českou republikou. Spokojnosť cestujúcich sa zvyšuje s investíciami do modernizácie infraštruktúry a zlepšovania služieb.

Segment osobnej dopravy je kľúčovou zložkou celkových železničných systémov v Česku a na Slovensku, slúži ako životne dôležitý spôsob mobility občanov a spája hlavné centrá obyvateľstva. Porovnávacia analýza skúseností cestujúcich a konektivity odhaľuje výrazné rozdiely medzi týmito dvoma krajinami.

Česko kladie veľký dôraz na zlepšenie skúseností cestujúcich a zlepšenie dostupnosti svojej železničnej siete. Krajina značne investovala do modernizácie infraštruktúry, ako je modernizácia signalizačných systémov a rozšírenie elektrifikovaných tratí, čo umožnilo zavedenie služieb vysokorýchlostnej železničnej dopravy. Od roku 2020 je viac ako 2 100 km českej železničnej siete schopných podporovať rýchlosť až 160 km/h, čo výrazne zlepšuje cestovné časy a komfort pre cestujúcich.

Táto investícia do vysokorýchlostnej infraštruktúry prispela k rastu efektívnej a spoľahlivej medzimestskej osobnej dopravy, pričom vysokorýchlostná železničná sieť spája hlavné mestské centrá a poskytuje pohodlné dopravné možnosti pre cestujúcich a cestujúcich na dlhé vzdialenosti. Integrácia železničných služieb s inými druhmi dopravy, ako sú autobusy a systémy metra, ďalej zlepšila celkovú konektivitu a dostupnosť českej siete osobnej dopravy.

Naproti tomu sieť osobnej železničnej dopravy na Slovensku čelila významnejším výzvam pri údržbe a modernizácii infraštruktúry. Zatiaľ čo podiel elektrifikovaných tratí V Česku je vyšší ako na Slovensku a dosahuje približne 60 %, celkové investície do modernizácie tratí, zabezpečovacích systémov a rozvoja vysokorýchlostných železníc sú obmedzenejšie. Výsledkom je, že len približne 185 km slovenskej siete je schopných podporovať rýchlosť nad 160 km/h, čo bráni schopnosti krajiny poskytovať konkurencieschopné a efektívne služby pre cestujúcich.

To viedlo k obavám o spoľahlivosť a dostupnosť železničnej dopravy na Slovensku, najmä pokiaľ ide o regionálnu a miestnu konektivitu, keďže obmedzené snahy o modernizáciu obmedzili celkovú kvalitu a výkonnosť systému osobnej dopravy na riešenie týchto výziev, Slovensko skúma stratégie zlepšiť skúsenosti cestujúcich, ako je integrácia železničných služieb s inými druhmi dopravy a prijatie pokročilých technológií na zlepšenie spoľahlivosti služieb a spokojnosti zákazníkov.

Ekonomické a sociálne aspekty

Železničná doprava v Česku a na Slovensku má významný ekonomický a sociálny prínos. V Českej republike má rozsiahla modernizácia železničnej infraštruktúry pozitívny vplyv na hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť krajiny. Vysokorýchlostné trate a efektívna preprava tovaru sú dôležité pre priemyselnú logistiku a obchod. Česká republika investuje do digitalizácie a modernizácie s cieľom zabezpečiť udržateľný rozvoj dopravy a podporiť ekonomiku.

Na Slovensku je železničná doprava dôležitým sociálnym prvkom, ktorý zabezpečuje dostupnosť dopravy pre všetky vrstvy obyvateľstva, vrátane tých, ktorí žijú v menej rozvinutých oblastiach. Lacné cestovné lístky a dostupnosť vlakov sú kľúčové pre podporu regionálneho rozvoja a sociálnej inklúzie. Ekonomické prínosy sú však obmedzené kvôli pomalšiemu tempu modernizácie a nedostatku investícií do rozvoja infraštruktúry. Slovensko sa snaží zlepšiť situáciu prostredníctvom projektov spolufinancovaných z európskych fondov, ktoré majú za cieľ zlepšiť infraštruktúru a zvýšiť efektivitu železničnej dopravy.

Porovnanie infraštruktúry

Infraštruktúra železničnej siete v Česku a na Slovensku zohráva kľúčovú úlohu v celkovom dopravnom prostredí oboch krajín. Porovnávacia analýza sieťovej infraštruktúry odhaľuje významné rozdiely v rozsahu, hustote a modernizácii medzi týmito dvoma krajinami.

Česko sa môže pochváliť rozsiahlejšou a dobre rozvinutou železničnou sieťou s celkovou dĺžkou trás približne 9 500 km v porovnaní so sieťou Slovenska, ktorá má približne 3 600 km. Tento rozdiel vo veľkosti siete odráža historické dedičstvo a pokračujúce investície do zlepšovania infraštruktúry v Českej republike. Česká sieť sa vyznačuje vyššou hustotou železničných tratí, najmä v centrálnych a západných regiónoch krajiny, čo umožňuje lepšiu konektivitu a dostupnosť pre osobnú aj nákladnú dopravu.

Čo sa týka kvality a modernizácie infraštruktúry, Česko urobilo významný pokrok v modernizácii svojho železničného systému, investovalo značné prostriedky do obnovy a elektrifikácie kľúčových železničných koridorov, ako aj do implementácie pokročilých signalizačných systémov a modernizácie tratí. Výsledkom je, že podstatná časť českej železničnej siete teraz premáva pri vyšších rýchlostiach, pričom viac ako 2 100 km tratí dokáže vydržať rýchlosť až 160 km/h. To zvýšilo celkovú efektívnosť a konkurencieschopnosť českého železničného systému.

	Česko	Slovensko
Celková dĺžka trasy (km)	9 500	3 600
Elektrifikované trasy (%)	60	44
Vysokorýchlostné trate (> 160 km/h)(km)	2100	185
Modernizácia signalizačného systému (%)	70	40

Slovenská železničná sieť osobnej dopravy čelí väčším prekážkam v oblasti modernizácie a údržby infraštruktúry v porovnaní s Českou republikou. Elektrifikácia dosahuje len 44 % tratí, čo je podstatne menej ako 60 % v Česku. Okrem toho sú investície do zlepšenia tratí, zabezpečovacích technológií a budovania vysokorýchlostných železníc na Slovensku výrazne obmedzené. To má za následok, že len asi 185 km tratí umožňuje prevádzku vlakov s rýchlosťou nad 160 km/h, čo znižuje konkurencieschopnosť a efektivitu služieb poskytovaných cestujúcim.

Mapa železničnej siete Českej republiky demonštruje hustú a dobre rozvinutú infraštruktúru, ktorá pokrýva všetky hlavné regióny. Sieť zahŕňa množstvo hlavných a vedľajších tratí, pričom dôraz sa kladie na vysokú konektivitu medzi mestami ako Praha, Brno, Ostrava a Plzeň. Elektrifikované trate sú jasne dominantné, čo umožňuje efektívnu a ekologickú prepravu. Okrem toho Česká republika rozvíja moderné technológie, ako sú vysokorýchlostné trate na niektorých úsekoch, čo zvyšuje atraktivitu železničnej dopravy.

Česká sieť je navyše doplnená o služby súkromných dopravcov (RegioJet, Leo Express, Arriva), ktorí prispievajú ku kvalite a konkurenčnému prostrediu. Trate sú číselne označené, čo uľahčuje orientáciu cestujúcim, a hlavné koridory sú optimalizované pre medzinárodné spojenia s Nemeckom, Rakúskom a Slovenskom.

Na druhú stranu mapa železničnej siete Slovenskej republiky ilustruje nižšiu hustotu železničných tratí, pričom hlavné zameranie je na spojenie hlavných miest Bratislava, Žilina, Košice a Prešov, s čím súvisí aj hustota obyvateľstva. Slovensko má výrazne menej elektrifikovaných tratí v porovnaní s Českom, pričom len približne 44 % tratí je elektrifikovaných. Na mnohých úsekoch stále dominujú dieselové lokomotívy. Viditeľná je však snaha o zachovanie konektivity aj v menej rozvinutých regiónoch, čo prispieva k lepšej geografickej dostupnosti tejto dopravy.

Slovenská železničná infraštruktúra zahŕňa aj širokorozchodné trate (1520 mm) z Ukrajiny až do Hanisky pri Košiciach, čo umožňuje efektívnejšiu prepravu nákladov z Ukrajiny, a má potenciál zvýšiť tranzit na tejto trati v povojnovom období. Napriek obmedzenému financovaniu sa modernizujú kľúčové úseky, pričom sa využívajú aj európske fondy. Cieľom Slovenska do roku 2030, je zmodernizovať trať Bratislava-Žilina-Košice do roku 2030. Avšak tento termín je pravdepodobne nereálny, keďže aktuálne v roku 2024 je zmodernizovaná trať iba medzi Bratislavou a Žilinou, čo je približne polovica celej tejto trate – 442 kilometrov. Na Slovensku je aj z dôvodu bezplatnej dopravy pre študentov a dôchodcov menej súkromných prepravcov. Z nich Leo Express operuje na trati Bratislava-Komárno, a český Regiojet operuje na trati Košice-Žilina-Praha.

Kľúčové rozdiely

• Hustota siete: Česká republika má výrazne hustejšiu a prepojenejšiu sieť tratí.
• Elektrifikácia: Česko má vyššiu mieru elektrifikácie (60 % vs. 44 % na Slovensku).
• Technologický pokrok: Česká republika rozvíja vysokorýchlostné trate, kým Slovensko sa sústreďuje na obnovu existujúcich úsekov.
• Súkromní dopravcovia: V Česku pôsobí viac súkromných spoločností, čo zvyšuje konkurenciu a kvalitu služieb.
• Sociálna dostupnosť: Slovensko kladie väčší dôraz na dostupnosť dopravy v menej rozvinutých regiónoch, zatiaľ čo Česko sa sústreďuje na modernizáciu hlavných tratí.

Železničné koridory

Česká železničná sieť je jednou z najhustejších v Európe, pričom tranzitné koridory zohrávajú zásadnú úlohu v prepojení nielen vnútroštátnych regiónov, ale aj medzinárodných trás. Na mape sú zobrazené štyri hlavné tranzitné koridory:

1. Děčín – Praha – Brno – Břeclav Táto trať je významná pre medzinárodnú prepravu a vysokorýchlostné spojenia.
2. Ostrava – Přerov – Brno – Rakúsko
3. Nemecko – Plzeň – Praha – Olomouc – Ostrava
4. Nemecko (Domažlice) – Plzeň –  České Budějovice –  Rakúsko

Česká republika dosiahla vysoký stupeň modernizácie koridorov, čo dokumentuje aj podiel modernizovaných úsekov, ktorých je približne 76 %. Vysoké investície do elektrifikácie, zvýšenie maximálnych rýchlostí a digitalizácie dopravných systémov robia z Česka lídra v strednej Európe, pokiaľ ide o železničnú dopravu.

Slovensko má tri hlavné koridory, ktoré prechádzajú cez jeho územie a slúžia na medzinárodné spojenia:

1. Kúty – Bratislava – Štúrovo: Tento úsek je významný pre spojenie medzi Českom, Rakúskom a Maďarskom.
2. Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou: Hlavná os železničnej dopravy na Slovensku, ktorá spája západnú a východnú časť krajiny, pričom končí na hranici s Ukrajinou.
3. Žilina – Čadca: Spojuje severné Slovensko s Poľskom.

Obrázok naznačuje, že len 23 % slovenských koridorov bolo modernizovaných do roku 2019, čo poukazuje na výrazne pomalšie tempo modernizácie v porovnaní s Českom. Na rozdiel od Česka Slovensko čelí problémom s implementáciou stratégií – z 34 cieľov modernizácie koridorov nebolo splnené ani jedno v termíne. Kľúčové problémy zahŕňajú chýbajúce finančné plány, nedostatočné monitorovanie projektov a obmedzené zdroje financovania.

Komparácia a budúce výzvy

• Modernizácia a financovanie: Česká republika má výhodu v podobe stabilných investícií a podpory zo strany EÚ, čo umožňuje rozsiahle modernizácie. Slovensko zaostáva kvôli chýbajúcemu implementačnému plánu a slabšiemu využívaniu európskych fondov.
• Technológie a inovácie: Česká republika úspešne implementuje vysokorýchlostné trate, zatiaľ čo Slovensko sa stále sústreďuje na základnú obnovu infraštruktúry.
• Budúce plány: Slovensko má cieľ dokončiť modernizáciu všetkých koridorov do roku 2030, čo je veľmi ambiciózny plán, ktorý bude vyžadovať efektívnejšie riadenie projektov a lepšie využitie financií.

Tieto rozdiely poukazujú na odlišné tempo a priority vo vývoji železničnej dopravy v oboch krajinách. Česká republika sa sústredí na zvyšovanie kapacity a kvality služieb, zatiaľ čo Slovensko čelí výzvam spojeným s dostupnosťou zdrojov a plnením strategických cieľov.

Náklady ČD a ZSSK

V roku 2022 dosiahla skupina České dráhy konsolidovaný zisk pred zdanením podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS) vo výške 396 miliónov Kč, čo predstavuje medziročné zlepšenie o dve miliardy Kč. V prvom polroku 2023 sa hospodárenie skupiny ČD zlepšilo o takmer dve miliardy Kč, s predbežným ziskom pred

Na druhej strane, ZSSK v roku 2022 dosiahla kladný hospodársky výsledok 6,8 milióna eur, pričom tento zisk plánuje použiť na vlastné investície. V roku 2023 spoločnosť zvýšila zisk o 207 % na 20,93 milióna eur a tržby jej narástli o 17 % na 118,2 milióna eur. (info@finstat.sk, n.d.)

Dotácie a náklady na vlakový kilometer

Podľa analýzy zverejnenej na portáli VLAKY.NET uhradilo Ministerstvo dopravy SR ZSSK v roku 2019 dotáciu 8,49 € na vlakový kilometer, zatiaľ čo priemerná dotácia pre ČD bola na úrovni 5 €/vlkm. Tento rozdiel je čiastočne spôsobený vyšším počtom cestujúcich na vlak v prípade ZSSK, čo si vyžaduje nasadzovanie vlakových súprav s väčšou kapacitou a tým zvyšuje náklady na prevádzku. (vlaky.net, 2022)

Priemerný počet cestujúcich na jeden vlak ZSSK je 136 osôb, zatiaľ čo u ČD je to 70 osôb. To znamená, že ZSSK prepraví na jeden vlakový kilometer 2,24 cestujúcich, kým ČD 1,47 cestujúcich. Vyššia obsadenosť vlakov ZSSK (37,80 %) v porovnaní s ČD naznačuje efektívnejšie využitie kapacity vlakov na Slovensku, avšak za cenu vyšších prevádzkových nákladov.

Investície a modernizácia

Obe spoločnosti investujú do modernizácie svojich vozidlových parkov a infraštruktúry. ČD v roku 2022 pokračovali v nasadzovaní nových jednotiek RegioPanter a modernizácii lokomotív, čo prispelo k zvýšeniu kvality poskytovaných služieb.

ZSSK predstavila ambiciózny plán modernizácie, ktorý zahŕňa zavádzanie nových vlakových súprav do regionálnej aj diaľkovej dopravy s cieľom zvýšiť komfort a efektivitu železničnej dopravy na Slovensku. (Železnice 21. storočia: ZSSK investuje do moderných služieb a hľadá nové talenty – Domáce – Správy – Pravda, n.d.)

Porovnanie nákladov a výkonnosti ČD a ZSSK odhaľuje rozdiely v dotáciách na vlakový kilometer, efektivite využitia kapacít a finančných výsledkoch. Zatiaľ čo ČD dosahujú vyššie zisky a nižšie dotácie na vlakový kilometer, ZSSK prepravuje viac cestujúcich na vlak, čo vedie k vyšším prevádzkovým nákladom. Obe spoločnosti však aktívne investujú do modernizácie a zlepšovania kvality svojich služieb, čo je pozitívnym signálom pre budúcnosť železničnej dopravy v oboch krajinách.

Výzvy a príležitosti pre budúcnosť železničnej dopravy

Železničná doprava ako ekologická alternatíva je čoraz viac uznávaná ako spôsob dopravy šetrný k životnému prostrediu v porovnaní so súkromnými vozidlami a leteckou dopravou. Česká republika aj Slovensko zdôraznili dôležitosť podpory železničnej dopravy ako udržateľnej možnosti dopravy na zníženie emisií uhlíka a boj proti zmene klímy. V Českej republike vláda zaviedla rôzne stratégie na podporu prechodu k ekologickejšej železničnej doprave. To zahŕňa investície do elektrifikácie železničných tratí, podporu využívania alternatívnych zdrojov palív, ako sú biopalivá, a zavádzanie opatrení na zlepšenie energetickej účinnosti v železničnej prevádzke. Krajina si tiež stanovila ambiciózne ciele zvýšiť modálny podiel železničnej dopravy v osobnej a nákladnej doprave ako súčasť svojich širších plánov udržateľnej mobility.

Podobne aj Slovenská republika uznala environmentálne prínosy železničnej dopravy a začlenila ju ako kľúčový prvok svojej národnej dopravnej stratégie. Krajina sa zamerala na modernizáciu železničnej infraštruktúry, zvýšenie kapacity a spoľahlivosti železničných služieb a zlepšenie integrácie železnice s inými druhmi dopravy, aby sa stala atraktívnejšou a dostupnejšou pre cestujúcich a prepravcov nákladu. Slovensko tiež preskúmalo potenciál vlakov na vodíkový pohon a ďalších inovatívnych technológií na ďalšie zníženie vplyvu svojej železničnej siete na životné prostredie.

Česká republika aj Slovensko sa zaviazali neustále investovať do svojich železničných sietí s cieľom zvýšiť výkon, spoľahlivosť a spokojnosť cestujúcich. V Českej republike prebiehajú veľké projekty výstavby nových vysokorýchlostných železničných tratí, modernizácie existujúcej infraštruktúry a zavádzania moderných koľajových vozidiel. Cieľom tohto úsilia je zvýšiť rýchlosť, kapacitu a efektívnosť železničného systému, aby bol konkurencieschopnejší s inými druhmi dopravy(Hlavatý & Ližbetín, 2021). Slovensko oznámilo plány pokračovať v modernizácii železničnej infraštruktúry so zameraním na elektrifikáciu, zlepšenie signalizačného systému a získanie nových komfortnejších vlakov. Krajina tiež skúma možnosti rozvoja vysokorýchlostných železničných spojení, najmä na hlavných koridoroch spájajúcich veľké mestá. Tieto investície sú kľúčové pre zlepšenie celkovej kvality a atraktívnosti železničných služieb pre prevádzkovateľov cestujúcich aj nákladnej dopravy. Integrácia spôsobov dopravy: Zlepšenie prepojenia medzi železničnou, autobusovou, leteckou a mestskou hromadnou dopravou Zlepšenie integrácie a prepojenia medzi rôznymi druhmi dopravy je kľúčovou prioritou pre Českú republiku aj Slovensko.

Záver

Porovnanie železničnej dopravy v Českej a Slovenskej republike prinieslo zaujímavé zistenia, ktoré poukazujú na rozdielne priority a prístupy oboch krajín k rozvoju železničnej infraštruktúry. Česká republika sa v posledných rokoch zamerala na rozsiahle investície do modernizácie tratí, elektrifikácie a zavádzania vysokorýchlostných vlakov, čo jej umožnilo dosiahnuť vysokú úroveň kvality a efektivity dopravy. Výraznou výhodou je prítomnosť súkromných dopravcov, ktorí prispeli k zvýšeniu konkurencie na trhu a zlepšeniu poskytovaných služieb.

Na Slovensku je dôraz kladený na zabezpečenie dostupnosti železničnej dopravy aj pre odľahlejšie regióny, čo je významné najmä z pohľadu sociálnej inklúzie. Napriek tomu nižšia úroveň modernizácie a elektrifikácie obmedzuje konkurencieschopnosť železničnej dopravy v porovnaní s inými druhmi dopravy. Ambiciózne plány Slovenska na dokončenie modernizácie koridorov do roku 2030 naznačujú pozitívny vývoj, hoci realizácia týchto cieľov bude závisieť od efektívneho manažmentu projektov a lepšieho využívania európskych finančných zdrojov.

Z porovnania nákladov ČD a ZSSK vyplynulo, že český systém dokáže fungovať s nižšími nákladmi na kilometer trate, zatiaľ čo slovenské železnice vykazujú vyšší počet prepravených cestujúcich na vlakový kilometer. Tento rozdiel odráža nielen technicko-ekonomické podmienky, ale aj odlišnú stratégiu oboch krajín.

Česká republika je v oblasti technologických inovácií o krok vpred, najmä pokiaľ ide o digitalizáciu a nasadzovanie moderných systémov. Slovensko však začína tieto trendy postupne dobiehať. Budúcnosť železničnej dopravy v oboch krajinách bude závisieť od schopnosti reagovať na environmentálne výzvy, zvyšovať efektivitu a kvalitu poskytovaných služieb, a zároveň zabezpečiť dostupnosť dopravy pre všetkých cestujúcich. Táto analýza priniesla dôležité poznatky, ktoré môžu byť prínosné nielen pre odbornú verejnosť, ale aj pre politikov v oblasti dopravy.

Zdroje

Železniční mapy ČR – www.spravazeleznic.cz. (n.d.). Cit 06. december 2024, z https://www.spravazeleznic.cz/o-nas/vse-o-sprave-zeleznic/zeleznice-cr/zeleznicni-mapy-cr

Mapa vlakov Archives. (n.d.). Národný dopravca. Cit 06. december 2024, z https://www.zssk.sk/tagy/mapa-vlakov/

Benjamin. (2024, august 7). Umelá inteligencia v železničnej doprave: Drastické zle. Slovensko.AI. https://www.slovensko.ai/umela-inteligencia-v-zeleznicnej-doprave-drasticke-zlepsenie/

Trendy a inovácie v železničnej doprave, Nové trendy, Rubriky,. (n.d.). Cit 06. december 2024, z https://www.atpjournal.sk/novetrendy/trendy-a-inovacie-v-zeleznicnej-doprave.html?page_id=34631

oPeniazoch.sk. (2023, marec 28). České dráhy o slovenských železniciach: Ich stav začína byť živoť ohrozujúci. oPeniazoch.sk. https://openiazoch.zoznam.sk/doprava/asociacia-zeleznicnych-dopravcov-a-ceske-drahy-kritizuju-stav-slovenskych-zeleznic/

Zverejňovač príspevkov—NKU – SR. (n.d.). NKU. Cit 06. december 2024, z https://www.nku.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/OkVQsC5cs53F/content//slovensko-vyrazne-zaostava-pri-modernizacii-narodnych-ci-europskych-zeleznicnych-koridorov/pop_up

Ginterová, M. (2023, september 21). Dvě miliardy korun. O tolik lépe hospodařily v první polovině roku České dráhy. Ekonomický deník. https://ekonomickydenik.cz/dve-miliardy-korun-o-tolik-lepe-hospodarila-v-prvni-polovine-roku-skupina-ceske-drahy/

info@finstat.sk. (n.d.). Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. – Zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky. Cit 06. december 2024, z https://finstat.sk/35914939?

Železnice 21. Storočia: ZSSK investuje do moderných služieb a hľadá nové talenty—Domáce—Správy—Pravda. (n.d.). Cit 06. december 2024, z https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/725168-zeleznice-21-storocia-zssk-investuje-do-modernych-sluzieb-a-hlada-nove-talenty/

Bubelíny, O., Kubina, M., & Varmus, M. (2021). Railway Stations as Part of Mobility in the Smart City Concept. In O. Bubelíny, M. Kubina, & M. Varmus, Transportation research procedia (Vol. 53, p. 274). Elsevier BV. https://doi.org/10.1016/j.trpro.2021.02.039

Dolinayová, A., & Černá, L. (2019). The Possibilities of Increasing the Economic Efficiency of Regional Rail Passenger Transport—A Case Study in Slovakia. In A. Dolinayová & L. Černá, Lecture notes in mobility (p. 97). Springer International Publishing. https://doi.org/10.1007/978-3-030-19519-9_3

Funk, T., & Hromádka, V. (2020). Impact of the Railway Infrastructure Revitalization Projects on the Severity of Occurrences. In T. Funk & V. Hromádka, IOP Conference Series Materials Science and Engineering (Vol. 960, Issue 3, p. 32084). IOP Publishing. https://doi.org/10.1088/1757-899x/960/3/032084

Garbarova, M., & Strezova, M. (2015). The Trend Analysis of Transport Development in Slovak Republic. In M. Garbarova & M. Strezova, Procedia Economics and Finance (Vol. 26, p. 584). Elsevier BV. https://doi.org/10.1016/s2212-5671(15)00958-2

Hlavatý, J., & Ližbetín, J. (2021). Innovation in Rail Passenger Transport as a Basis for the Safety of Public Passenger Transport. In J. Hlavatý & J. Ližbetín, Transportation research procedia (Vol. 53, p. 98). Elsevier BV. https://doi.org/10.1016/j.trpro.2021.02.013

Sitányiová, D., Masarovičová, S., Berselli, D., & Nicolini, A. (2018). Strategies to link rural areas to European and national transport networks. In D. Sitányiová, S. Masarovičová, D. Berselli, & A. Nicolini, MATEC Web of Conferences (Vol. 196, p. 4020). EDP Sciences. https://doi.org/10.1051/matecconf/20181960402

Stopka, O., Chovancová, M., & Kampf, R. (2017). Proposal for Streamlining the Railway Infrastructure Capacity on the Specific Track Section in the Context of Establishing an Integrated Transport System. In O. Stopka, M. Chovancová, & R. Kampf, MATEC Web of Conferences (Vol. 134, p. 55). EDP Sciences. https://doi.org/10.1051/matecconf/201713400055

Dedík, M., Čechovič, L., & Gašparík, J. (2020). Methodical Process for Innovative Management of the Sustainable Railway Passenger Transport. In M. Dedík, L. Čechovič, & J. Gašparík, Transportation research procedia (Vol. 44, p. 305). Elsevier BV. https://doi.org/10.1016/j.trpro.2020.02.038

Dedík, M., Čechovič, T., & Gašparík, J. (2018). Practical application of city logistics in the city of Trenčín. In M. Dedík, T. Čechovič, & J. Gašparík, MATEC Web of Conferences (Vol. 235, p. 25). EDP Sciences. https://doi.org/10.1051/matecconf/201823500025

Hlavatý, J., & Ližbetín, J. (2021). Innovation in Rail Passenger Transport as a Basis for the Safety of Public Passenger Transport. In J. Hlavatý & J. Ližbetín, Transportation research procedia (Vol. 53, p. 98). Elsevier BV. https://doi.org/10.1016/j.trpro.2021.02.013

Ilík, J., & Pomykała, A. (2018). Rapid services – the Czech high-speed rail project for Central Europe. In J. Ilík & A. Pomykała, MATEC Web of Conferences (Vol. 180, p. 1006). EDP Sciences. https://doi.org/10.1051/matecconf/201818001006

Ivy, R. L., & Copp, C. B. (1999). Tourism patterns and problems in East Central Europe. In R. L. Ivy & C. B. Copp, Tourism Geographies (Vol. 1, Issue 4, p. 425). Taylor & Francis. https://doi.org/10.1080/14616689908721335

Kravchenko, O., & Bohomolova, N. (2019). Determinants of railway transport sustainability. In O. Kravchenko & N. Bohomolova, SHS Web of Conferences (Vol. 67, p. 4008). EDP Sciences. https://doi.org/10.1051/shsconf/20196704008